V každej dobe platí, že tam sa dobre darí, kde prekvitajú remeslá a obchod. Ináč tomu nebolo ani v predchádzajúcich storočiach, kedy obchodné cesty spájali mestá a regióny, čím prispievali aj k ich rýchlejšiemu rozvoju.

Tak to bolo i v našej oblasti pred stovkami rokov. Obchodníci prechádzajúci po ceste okolo Váhu si neboli istí či nebudú prepadnutí lúpežnými rytiermi nachádzajúcimi sa na považskom a hričovskom hrade, preto sa tejto trase radšej vyhli a začali hľadať bezpečnejšiu cestu.

 

 

Tá sa našla na ťahu Žilina – Rajec – Domaniža – Ďurďové – Beluša. Pretože šľachte a panstvu záležalo na obchode, snažili sa, aby táto cesta bola bezpečná.

 

Vyriešili to tak, že na niektorých dôležitých miestach boli postavené hrady so stálou strážnou službou. Tak bol postavený aj Vodný hrad v Rajci a tiež hrad na Skalke v Domaniži.

 

Že hrad v Domaniži skutočne jestvoval, to poznáme už len z rozprávania našich predkov, ktorí si ešte pamätajú zbytky budov hradu a jeho opevnenia.

 

 

V každom ročnom období odkrýva tento kraj iné zo svojich výnimočných krás – od rozkvitnutých jarných lúk a letnej pohody cez pestrofarebné kulisy zmiešaných lesov na jeseň až po pravú zasneženú zimu, ktorá neraz nadelí aj metrové záveje. Malé prevýšenia a krátke vzdialenosti sprístupňujú krásu tejto oblasti aj menej trénovaným turistom, deťom a seniorom. Na niektorých miestach sa nachádzaju aj rebríky či pomocné reťaze.

 

Lezecké cesty v Súľovských skalách majú priemernú dĺžku 15 – 40 m a náročnosť 4 – 10 stupňov UIAA. Mnoho ďalších zaujímavých horolezeckých trás sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Manínska tiesňava a Kostolecká tiesňava – najčastejšie obtiažnosti 6-8 stupňov.

 

 

Prístupnosť materiálu pozdĺž celej Dúhovej cesty (nielen vŕbových prútov ale i slamy, korienkov a lieskových lubov), spolu s technológiou blízkou tkaniu spôsobili, že pletením košov sa zaoberali celé vidiecke rodiny.

 

Všetky výrobky od košikárov boli spletané zprútia tzv. ťahanou technikou, alebo oblúkovo ohýbaným prútim. Najčastejšie sa používalo prútie z vŕby, liesky alebo brezy. Vlastnosti materiálu, charakter techniky a šírka uplatnenia mali za následok, že prútené pletivo v rôznych variáciach pretrvalo tisícročia.

 

Košikárstvo a jeho výrobky zažívajú renesanciu – vidiecke dekorácie, opletanie nádob a ozdoby pre tradičné slovenské sviatky – Veľká noc a Vianoce.