Je pravdou, že ukazovateľom veľkosti nadania a kultúrnosti národov sú nielen popísané stránky histórie, ale aj monumentálne i obyčajné ľudské výtvory, úctyhodní nemí svedkovia dejín, ktoré dokumentujú kultúrnu úroveň predkov. Sú to svedkovia duchovnej veľkosti národa.

Pamiatky majú pre každý národ mimoriadny význam, preto ich každý kultúrny národ usilovne vyhľadáva, skúma, študuje a ochraňuje, chátrajúce udržiava pre nasledujúce generácie, opatrne, pozorne a pietne ich obnovuje a reštauruje. Presnejšie, malo by to tak byť, pretože rovnako ako v prírode – druhy, ktoré zaniknú a zmiznú, budú nenávratne stratené.

Počiatky obce Domaniža siahajú do mladšej doby bronzovej. Dokazujú to stopy osídlenia v tunajšej lokalite. Nie sú však v intraviláne terajšej obce, ale smerom na západ v oblasti Lazy a Brezné. Na priliehajúcej hore Jelchová sa spomína drevený hrad. K tejto lokalite sa dá i dnes dostať cestou popod Stráň s vyústením na začiatku doliny medzi lokalitami Mažiar a Súkenická. Tam sa totiž nachádzajú vykopávky črepov, grafitových nádob na tavenie kovu, rúd a pod. História obce , ktorá je nám známa najmä od stredoveku, je úzko spätá s postavením hradu na Skalke a postavením kostola. Presné začiatky osídľovania môžeme bezpečne určiť do 11.-12. storočia, kedy tu už bolo slovanské sídlo, ktoré sa v prvej písomnej zmienke z roku 1268 nazýva Domanysa.

Historické a kultúrne pamiatky obce Domaniža

• Gotický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa zo 14. storočia
• Kaplnka v Domanižskej Lehote
• Hrob Daniela Jaroslava Bórika - tajomník SNR, národovec, štúrovec
• Pamätník SNP
• Rokokový Mariánsky stĺp z 18. storočia so sochou Panny Márie z 19. Storočia
• Pamätná tabuľa sídla štábu SNP
• Kaštieľ – bývalá budova detského domova

Obec Bodiná sa spomínala v roku 1345 ako Bood. Bola založená na zákupnom práve. Patrila zemianskym rodinám Súľovskovcov a Szalókiovcov. V obci sa každoročne konajú kultúrno – spoločenské akcie ako Fašiangová zabíjačka spojená s fašiangovou zábavou, Novoročný výstup na Vysoký vrch, Veľkonočná oblievačka, Stavanie májov a tradičný futbalový turnaj medzi okolitými obcami.

Historické a kultúrne pamiatky obce Bodiná

• Renesančný katolícky Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1668 na starších základoch a zbarokizovaný v polovici 18. storočia
• Pamätník SNP
• Runové nápisy na skale – dva rúnové nápisy, ktoré od roku 1895 skúmal aj známy archivár, múzejník a pracovník Matice slovenskej Pavol Križko. Objav unikátneho, dovtedy nezdokumentovaného písma, sa stal senzáciou- podobné nálezy sa našli len na ostrove Kréta

Na území obce Prečín sa našli sídliskové nálezy halštatskej a púchovskej kultúry, z doby aténskej a rímskej, slovanské z doby veľkomoravskej z 10.-12. storočia. Obec sa spomína v roku 1385. Patrila rodine Prečínskovcov a Podmanickovcov neskôr panstvu Považská Bystrice.

Historické a kultúrne pamiatky obce Prečín

• Gotický kostol Narodenia Panny Márie, ktorý bol na prelome 16. A 17. storočia prestavaný v renesančnom štýle
• Kaplnka sv. Anny z r. 1758
• Pamätník SNP
• Pamätná tabuľa na miestnej škole
• Starý vodný mlyn - prestavaný na malú vodnú elektráreň

Prvá zmienka o obci Čelkova Lehota je z roku 1471. Spomínala sa ako Chelkwalhotha. Bola založená na zákupnom práve. Bola zemianskou obcou, dočasne patrila i hradnému panstvu Bystrica. Obec spolu s Jaskyniarskym klubom Strážovské vrchy každoročne poriada festival country a folkovej hudby s názvom Zelená Modrá.

Historické a kultúrne pamiatky obce Čelkova Lehota

• Kostol zasvätený sv. Pavlovi a Petrovi, ktorý bol vysvätený v roku 2004
• Kaplnka
• V rokoch 2000 – 2004 bol postavený Rímskokatolícky kostol svätého Petra a Pavla